Dôvodom sú aktuálne návrhy z dielne rezortu financií, ale aj dlhodobý
prístup štátu voči samosprávam. Mestá a obce ako súčasť štrajkovej
pohotovosti majú účelne medializovať sociálno-ekonomické dosahy na
miestnu územnú samosprávu. Taktiež zabezpečovať realizáciu prenesených
kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami
poukazovanými štátom na tento výkon. "Teda v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách," poznamenal Kaliňák.
Do konca júna majú symbolicky stiahnuť pred budovami mestských a
obecných úradov obecné vlajky na pol žrde. Samosprávy majú prioritne
financovať kľúčové kompetencie miestnej územnej samosprávy a financovať
ostatné kompetencie v závislosti od disponibilných finančných
prostriedkov.
Prerušiť, respektíve obmedziť, majú komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy na bezprostredne nevyhnutné obdobie. "Kým
vláda SR neprejaví vôľu konštruktívne vyjednávať o výzvach a
požiadavkách prijatých v uznesení 32. mimoriadneho snemu ZMOS," podotkol Kaliňák.
Zároveň potvrdil, že združenie bude pripravovať celoslovenský ostrý
štrajk a v prípade nesplnenia požiadaviek ho po 30. júni aj vyhlási.
Starosta bratislavskej Rače Michal Drotován uviedol, že sa ich miestny úrad k tejto iniciatíve pripája. "Ak
štát naďalej nebude brať samosprávy ako rovnocenného partnera, ale ako
fackovacieho panáka, tak za služby, ktoré si od nás objednal štát a
neplatí ich, náklady presunieme naspäť na Okresný úrad Bratislava a
prestaneme ich zabezpečovať," uviedol.
Deklaruje, že sa to nebude týkať školstva či sociálnych vecí (tie bude
zabezpečovať v plnom rozsahu), ale vybraných správnych konaní. "Aby reálny dopad na obyvateľov bol čo najmenší, ale dopad na štát, naopak, čo najväčší," vysvetlil.
Podporu ZMOS-u vyjadrilo aj Združenie samosprávnych krajov - SK8. K
avizovanému štrajku sa plánuje pridať aj Únia miest Slovenska (ÚMS). "Aktuálne opatrenia zo strany štátu likvidujú samosprávy a berú im možnosť zodpovedne sa starať o svojich obyvateľov," uviedla pre TASR hovorkyňa únie Daniela Piršelová. Štát podľa ÚMS neberie samosprávy ako partnerov.
Žilina podporuje štrajkovú pohotovosť ZMOS
Mesto Žilina podporuje štrajkovú pohotovosť Združenia miest a obcí
Slovenska (ZMOS). Pre TASR to vo štvrtok uviedol hovorca mesta Vladimír
Miškovčík.
Samospráva sa aktuálne venuje analýze dosahov, ktoré by mohol priniesť
návrh z dielne Ministerstva financií SR pre mesto. Opatrenia vlády
prakticky uprostred rozpočtového roka sú podľa Miškovčíka dôkazom, že
samosprávy dávno nie sú pre výkonnú moc partnerom.
Hovorca upozornil, že zmeny, ktoré významne ovplyvnia rozpočet mesta, neboli s nikým dopredu prekonzultované či zanalyzované. "Môžu
mať pritom zásadný vplyv na rozsah a kvalitu služieb poskytovaných
samosprávou. V kombinácii s inými výdavkami v súvislosti s prijatou
legislatívou, energetickou krízou, vysokými cenami stavebných prác i
materiálov vytvárajú mimoriadny ekonomický tlak na mestá i obce," skonštatoval.
Bratislava stiahla zástavu na pol žrde, s vyhlásením ÚMS sa stotožňuje
Bratislava vo štvrtok stiahla na budove magistrátu na Primaciálnom
námestí svoju mestskú zástavu na pol žrde. Pridala sa tak k ďalším
slovenským mestám a obciam, ktoré chcú aj týmto spôsobom vyjadriť
nespokojnosť s aktuálnymi návrhmi z dielne rezortu financií, ale aj s
dlhodobým prístupom štátu voči samosprávam.
Z hlavného mesta pre TASR potvrdili, že sa plne stotožňujú s vyhlásením
Únie miest Slovenska (ÚMS), podľa ktorej štát svojimi opatreniami
naďalej ukazuje, že mu nezáleží na fungovaní samospráv. Zástupcovia ÚMS
budú preto v najbližších dňoch žiadať o stretnutie s prezidentkou SR
Zuzanou Čaputovou. Chcú, aby sa postavila na stranu samospráv a pomohla
ochrániť mestá a obce "pred ich likvidáciou zo strany štátu".
"Snažíme sa zvládnuť všetky náročné krízy, no bojovať popri tom ešte
aj so štátom, ktorý má evidentne záujem samosprávy zlikvidovať, to je už
nad naše sily. Sme svedkami najcentralistickejšej vlády v histórii
Slovenska a autoritárskych praktík niektorých jej členov," vyhlásil prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) od štvrtka vstúpilo do
štrajkovej pohotovosti. Obce a mestá vyzvalo, aby napríklad prerušili či
obmedzili komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy,
zabezpečovali realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré
je finančne kryté dotáciami zo štátu, či symbolicky stiahli pred
budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde.
Žiar nad Hronom sa pridáva k štrajkovej pohotovosti ZMOS
Mesto Žiar nad Hronom sa pripája k štrajkovej pohotovosti Združenia
miesta a obcí Slovenska (ZMOS). Jedným z konkrétnych krokov samosprávy v
rámci štrajkovej pohotovosti bude i dočasné obmedzenie komunikácie s
ústrednými orgánmi štátnej správy. Na sociálnej sieti o tom informuje
primátor mesta Peter Antal.
"Aj mesto Žiar nad Hronom s nevôľou vníma návrhy ministerstva
financií, ktoré sa negatívne dotknú rozpočtov obcí a miest v SR. Po
dvoch rokoch zápasenia s dosahmi globálnej pandémie COVID-u sa dnes
ťažko vyrovnávame s prudkým nárastom cien za odber elektrickej energie,
nárastom stavebných materiálov či iných nákladov," uviedol Antal.
Mesto už na budove mestského úradu stiahlo vlajku mesta na pol žrde a v
rámci štrajkovej pohotovosti bude prioritne financovať kľúčové
kompetencie miestnej územnej samosprávy. Realizáciu prenesených
kompetencií zabezpečí iba do obdobia, ktoré je finančne kryté štátnymi
dotáciami. Na nevyhnutné obdobie tiež obmedzí komunikáciu s ústrednými
orgánmi štátnej správy.
Viacerí bratislavskí starostovia označili návrhy vlády za nezodpovedné
Viacerí bratislavskí starostovia vnímajú aktuálne návrhy vlády za
nezodpovedné a populistické, ktoré škodia samosprávam, a teda aj
obyvateľom. Samosprávy však podľa nich aj počas pandémie či utečeneckej
krízy z Ukrajiny potvrdili, že dokážu fungovať aj v náročných časoch a
vedia na svoje plecia prevziať aj základné funkcie štátu, ktoré priamo
nepatria do ich kompetencií a rozpočtov.
"Spomeňme si na to pri každej tlačovej konferencii, na ktorej sa tára
o tom, že samosprávy žijú v nejakej divnej bubline bez pandémie, vojny,
zdražovania či neistôt a že majú peňazí ako pliev. Nie je to pravda," vyhlásil
Ján Hrčka, starosta počtom obyvateľov najväčšej bratislavskej mestskej
časti Petržalka. Tvrdí, že na rozdiel od populistov sa predsedovia
samosprávnych krajov, primátori, starostovia, poslanci a úradníci
postavili problémom čelom a od začiatku ich riešia.
Aj Petržalka sa zapojila do štrajkovej pohotovosti, ktorú do konca júna
vyhlásilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Mestská časť
pripomína, že ak by boli vládne návrhy v danej podobe a bez diskusie
schválené aj poslancami v Národnej rade SR, samosprávam by takpovediac
od večera do rána zobrali približne 500 miliónov eur bez toho, aby bolo
jasné, ako majú samosprávy tento masívny výpadok príjmov bez oklieštenia
základných služieb v školstve, údržbe, doprave, sociálnej oblasti či v
zelených investíciách nahradiť.
Starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice a šéf regionálneho združenia
bratislavských mestských častí Jozef Krúpa uviedol, že vláda svojimi
opatreniami znižuje príjmy miest a obcí, čím ohrozuje dostupnosť až
rušenie služieb týkajúcich sa školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva. "Aj v súvislosti s nárastom cien energií vyjadrujeme nesúhlas," skonštatoval.
Starostka bratislavskej Karlovej Vsi Dana Čahojová podotkla, že z roka
na rok samosprávy viac doplácajú na služby, ktoré si u nich objednáva
štát. "Rovnako ako na hospodárenie domácností, aj na nás vplýva
drastické zdražovanie energií, stavebných materiálov, pohonných látok,
potravín a tovarov vôbec," upozornila s tým, že aj napriek stále novým povinnostiam, musia byť rozpočty samospráv vyrovnané.
"Nežijeme na dlh a sme neustále pod prísnou verejnou kontrolou. Asi
aj vďaka tomu vykazujeme lepšiu kondíciu a logicky vyplývajúcu vyššiu
dôveru našich obyvateľov," uviedla starostka. Vládu však upozornila na to, že poľahky môže krachnúť aj to, čo ako tak ešte funguje.
Starosta Ružinova Martin Chren rovnako pripomenul, že za posledné tri
roky boli samosprávy pevným bodom, o ktorý sa vláda mohla vždy oprieť,
keď sa krajina ocitla v problémoch. "Boli sme tí, ktorí vždy podržali
vláde aj ľuďom chrbát pri všetkých opatreniach. Existujú desiatky
príkladov toho, kde samospráva zachraňovala vládu pri jej zlyhaniach," podotkol Chren na sociálnej sieti.
Zdôraznil, že nemá nič proti sociálnemu balíčku, ktorý v ťažkých časoch
môže pomôcť ľuďom, zdôrazňuje však, že ho vláda nemôže platiť z cudzích
peňazí. "Aj bežnej rodine bude jedno, že získa pár desiatok eur, ak
zároveň obec bude musieť v októbri do konca roka zatvoriť škôlku, lebo
nebude mať z čoho platiť jej prevádzku," odkázal Chren s tým, že ak zoberú samosprávam ďalšie milióny, bude to likvidačné.
Návrhy z dielne ministerstva financií, ktoré sa negatívne dotknú
rozpočtov miest a obcí, vníma s nevôľou podľa vlastných slov aj starosta
Podunajských Biskupíc Zoltán Pék. Presadzovaný daňový bonus, ktorý sa
má kompenzovať znížením príjmu miest a obcí, považuje v aktuálnej
situácii za neprijateľný. "Dlhodobý prístup k mestám a obciam zo strany štátu je neakceptovateľný," poznamenal Pék.
Primátor Šale: Štát vyberá peniaze zo samospráv ako z bankomatu
Mesto Šaľa sa pripojilo k Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS) a vo štvrtok vstúpilo do štrajkovej pohotovosti. "Ak sa niečo neudeje do konca júna, tak sme pripravení na ostrý štrajk," povedal
primátor Šale Jozef Belický. Podľa jeho slov samosprávy štrajkovou
pohotovosťou reagujú na dianie na Slovensku v posledných dvoch rokoch.
Primátor Šale tvrdí, že samosprávy dlhodobo financujú prenesené úlohy
štátu z prostriedkov, ktoré získavajú z originálnych kompetencií. "Nie
všetky prenesené úlohy sú prefinancované štátom, hoci nám to garantuje
Ústava SR. O dôležitosti samospráv sme sa mohli presvedčiť pri rôznych
opatreniach v rámci pandémie, či už to bolo testovanie, očkovanie. Teraz
v súvislosti s utečeneckou krízou nebyť samospráv, podpora zo strany
štátu pre utečencov neexistuje. Napriek tomu sme terčom rôznych
vyhlásení, ktoré nemajú nič spoločné s realitou," povedal Belický.
Šaliansky primátor zároveň upozorňuje, že si štát získava verejnú
priazeň tým, že bude podporovať ľudí z peňazí, ktoré vezme samosprávam. "Ale
my tiež podporujeme rodiny, ktoré potrebujú životné prostredie, cesty,
bývanie, osvetlenie, školy, detské ihriská. Toto sú naše kompetencie a
na tejto falošnej hre sa nebudeme zúčastňovať. Štát namiesto podpory
rozvoja samospráv hľadá spôsob, ako vybrať peniaze zo samospráv ako z
bankomatu," zhodnotil Belický.
Trenčín podporuje štrajkovú pohotovosť ZMOS
Mesto Trenčín sa formálne pripojí k štrajkovej pohotovosti Združenia
miest a obcí Slovenska (ZMOS), služby obyvateľom však neobmedzí. TASR o
tom informoval trenčiansky primátor Richard Rybníček.
Ako dodal, zo strany Trenčína ide však len o gesto. Nebude dávať žiadne
vlajky na pol žrde, ani nebude robiť nič, čo by znamenalo neposkytovanie
služieb obyvateľom.
"Slovenské zákony sú postavené tak, že ak by sme napríklad prestali
ľuďom poskytovať služby v oblasti stavebného práva, mesto by na to v
prípade súdnych sporov doplatilo," povedal Rybníček s tým, že nechcú ohrozovať právny stav mesta.
Liptovský Mikuláš sa pridáva k štrajkovej pohotovosti ZMOS
Mesto Liptovský Mikuláš sa pridáva k štrajkovej pohotovosti Združenia
miest a obcí Slovenska (ZMOS). Sťahuje vlajky pred mestským úradom na
pol žrde. Na sociálnej sieti o tom vo štvrtok informoval primátor mesta
Ján Blcháč. Podotkol, že z Liptovského Mikuláša si štát neurobí
bankomat.
Podľa Blcháča sa stalo už pravidlom, že mestá suplujú chýbajúce aktivity
štátu. Pripomenul, že za posledné dva roky vláde pomáhali pri
testovaniach na COVID-19, zabezpečovali útočiská aj pomoc pre utečencov.
"Stačilo. Pripájame sa k štrajkovej pohotovosti, ktorú vyhlásilo
ZMOS, a sťahujeme vlajky pred mestským úradom na pol žrde tak ako aj
ďalšie mestá v krajine," uviedol.
Liptovskomikulášsky primátor poukázal na to, že štát má pomáhať, nie oslabovať. "Čaká
nás kolaps, ak sa ujmú navrhované nezmyselné opatrenia ministerstva
financií, ktoré síce rezort prezentuje ako pomoc, ale len jednou rukou
dáva a druhou berie," skonštatoval. Vyčíslil, že daňovou reformou
príde Liptovský Mikuláš o 2,5 milióna eur ročne, čo bude podľa neho mať
zásadný dosah na fungovanie mesta.
Prešov po výzve ZMOS-u tiež vstupuje do štrajkovej pohotovosti
Mesto Prešov sa pripája k Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS) a
vstupuje do štrajkovej pohotovosti. Ide o reakciu na vládne návrhy,
ktoré výrazne zasiahnu do rozpočtov samospráv, ale aj na dlhodobý
prístup štátu voči mestám a obciam. Ako TASR informoval hovorca Prešova
Vladimír Tomek, mesto sa do štrajkovej pohotovosti zapája všetkými
spôsobmi, ako vyzvalo ZMOS. Mestskú vlajku zvesilo dolu úplne.
Samospráva sa podľa jeho slov pripája k apelu ďalších miest a obcí, že
štát by mal hľadať finančné prostriedky na zníženie dosahu inflácie vo
vlastných rezervách alebo prostredníctvom úspor v rezortoch, a nie na
úkor samospráv. Rovnako ako ostatným mestám aj Prešovu hrozí výpadok v
rozpočte.
V prípade schválenia zníženia príjmu z podielovej dane by mesto podľa
jeho primátorky Andrey Turčanovej zaznamenalo pokles výnosu dane z
príjmov takmer o 2,83 milióna eur. "Peniaze, o ktoré by mesto Prešov
týmto spôsobom prišlo, nám budú chýbať pri financovaní školských
zariadení, pri opravách ciest a chodníkov, pri údržbe zelene, ale aj v
oblasti kultúry, športu a sociálnej oblasti. V praxi by to znamenalo, že
ľuďom iba presunieme peniaze z jedného vrecka do druhého. Rodiny síce
dostanú od štátu finančný balíček, no tieto peniaze potom opäť zaplatia
napríklad vo forme zvýšených poplatkov v školských zariadeniach," uviedla Turčanová.